22.1.26
Blahoslavený Guillaume-Joseph Chaminade
Cirkev si 22. januára pripomína francúzskeho kňaza a zakladateľa kongregácie Spoločnosť Márie a Dcér Nepoškvrnenej Panny Márie.
Pri krste dostal meno Guillaume, ale pri birmovke si z lásky k Panne Márii vzal za patróna svätého Jozefa, ktorého menom sa neskôr aj podpisoval. K Božej Matke mal veľmi vrúcny vzťah, z ktorého vychádzala charizma Spoločnosti Márie, ktorú založil a v duchu jej príkazu v Káne Galilejskej riadil svojej kroky. Ako malé dieťa dôveruje svojej matke, tak i Guillaume vložil svoju dôveru do Ježišovej Matky. Na konci svojho života, keď už bol takmer slepý, nechal sa doviesť do záhrady k miestu, kde stála socha Nepoškvrnenej s nohou na hlave hada. Nahmatal túto hlavu, stisol ju a povedal: "Ona ti rozdrvila hlavu. A urobí to tak vždy. Vždy ti ju rozdrví."
Guillame sa narodil 8. apríla 1761 vo francúzskom meste Périgueux ako trináste dieťa zbožných manželov Blaisa Chamide a Catherine Bethon. Výchova a prostredie rodiny sa odrazilo na jeho osobnosti. V roku 1771 vstúpil do menšieho seminára v Mussidane a o štyri roky neskôr zložil štrnásťročný Guillame súkromný sľub chudoby, čistoty a poslušnosti. Niet teda divu, že v roku 1785 bol vysvätený za kňaza, pričom kňazmi sa stali aj jeho traja bratia.
Keď v roku 1789 vypukla Francúzska revolúcia, zameraná proti Cirkvi a katolíkom, bol otec Guillaume o rok neskôr, v roku 1790, preložený do Bordeaux, kde rázne odmietol podpísať revolucionármi spísanú Občianskú ústavu duchovenstva, ktorá potvrdzovala proticirkevné nariadenia, rušila kapituly, redukovala diecézy a farnosti a najmä stanovovala, že odteraz nemajú biskupi menovať farárov, ale majú si ich, rovnako ako samotných biskupov, voliť sami občania, pričom sa medzi nich počítali aj bezverci, protestanti a židia.
Kňazi boli nútení na túto konštitúciu začiatkom roku 1791 prisahať. Tí, ktorí tak spravili, boli nazývaní prísažní, a tých, ktorí to odmietli, volali neprísažní. Touto udalosťou začal ťažký život plný prenasledovania, skrývania sa a pri vyzradení ich potom čakalo väznenie, nezriedka končiace sa smrťou, či vyhnanstvo. Otec Guillaume, rovnako ako mnohí iní kňazi, nemohol verejne pôsobiť, stiahol sa teda do akejsi podzemnej cirkvi, v ktorej blahodarne slúžil Bohu v jeho núdznych.
Nebola to ľahká doba, aby unikol zraku špehov a udavačov, menil rôzne prevlečenie a tak sa stalo, že na dvere veriacich zaklopal prestrojený za gardistu, farmára či kominára, alebo sa pohyboval po meste ako pekár či podomový predavač. Napriek prekážkam nestrácal nádej ani silu, a stále odovzdaný do Božích rúk a do ochrany Najsvätejšej Panny hovorieval: "Čím ťažšie časy prežívame, tým viac by sme sa mali uchyľovať k skutočnému rozjímaniu."
V tom čase sa zoznámil s Máriou-Theresou Charlottou de Lamourous, ktorá bola jeho najbližšou spolupracovníčkou a ktorej potom pomohol založiť v Bordeaux Dielo milosrdenstva (Miséricorde) na pomoc padlým ženám. V roku 1795 dostal chúlostivú úlohu prijať späť do diecézy kňazov, ktorí po zložení ústavnej prísahy chceli uzavrieť mier s Cirkvou. Uľahčil zmierenie približne 50 kňazov.
Ale keď sa v roku 1797 stala situácia za vlády Direktoriátu neúprosná, bol nútený spolu s jedným zo svojich bratov emigrovať do španielskej Zaragozy, kde žil tri roky. V blízkosti svätyne Panny Márie Stĺpovej si upevnil svoje mariánsko-apoštolské presvedčenie a Prozreteľnosť mu vnukla myšlienku založiť rehoľnícku a laickú rodinu, zasvätenú Márii.
Matku Božiu skutočne veľmi miloval a ctil, často svoje duchovné deti, zmietajúce sa v strachu a neistote utešoval slovami: "Som vnútorne presvedčený, že náš Pán vyhradil sa svätú Matku slávu stať sa v týchto posledných časoch zvláštnou ochrankyňou Cirkvi."
Keď sa situácia vo Francúzsku trochu upokojila, vrátil sa v novembri 1800 do Bordeaux a znovu založil starú Mariánsku spolkovú spoločnosť na nových základoch. Položil tým základ apoštolátu, ktorý v ďalšom období staval kresťanstvo vo Francúzsku znovu na nohy. Vynakladal maximálne úsilie, aby svojim sodalistom poskytol solídnu náboženskú formáciu a smeroval ich k presným apoštolským cieľom, povzbudzoval ich, aby ľahostajnej a odkresťančenej spoločnosti ponúkli "predstavenie ľudu svätých". Toto spoločenstvo sa stalo základom jeho neúnavnej evanjelizačnej činnosti zameranej na rekresťanizáciu Francúzska.
Novodobí apoštoli zo spoločnosti sa rozšírili do celej krajiny. Horliví misionári neraz šírili Kristovu radostnú zvesť aj na verejných zhromaždeniach. Otec Guillaume tiež okolo seba zoskupil skupinu mladých ľudí, ktorí skladali do jeho rúk súkromné sľuby a zaväzovali sa k činnému apoštolátu v rámci kongregácie, pričom nezanedbávali svoje každodenné povinnosti. Šírili dobré noviny, navštevovali väzňov, ošetrovali chorých, chudobným prinášali morálnu a materiálnu pomoc, organizovali večerné školy pre nevzdelaných. Otec Guillaume ich nazval "Svätou domobranou".
Počas týchto rokov bol menovaný apoštolským administrátorom pre reorganizáciu diecézy Bazas. V roku 1801 získal od Svätej stolice titul apoštolského misionára. Bolo to oficiálne potvrdenie jeho vedomostí o Cirkvi v tejto novej ére. Otec Chaminade vnímal svoju vlastnú službu a službu Mariánskych spolkov ako trvalé poslanie zamerané na formáciu vo viere, s využitím nových metód a úzkou spoluprácou s Máriou.
V roku 1816 založil v Agene spolu s Adélou de Batz de Tranquelléon Inštitút dcér Nepoškvrnenej Panny Márie a o rok neskôr potom v Bordeaux Spoločnosť Panny Márie. Jeho prvými členmi, ktorí sa neskôr nazývali mariánisti, boli členovia mariánskych spolkov, muži a ženy, ktorí chceli odpovedať Pánovi radikálnejším záväzkom, rozšírením svojho krstného zasvätenia a svojej oddanosti Panne Márii.
Tieto dva inštitúty sa vo Francúzsku rýchlo rozvíjali a v roku 1839 dostali od pápeža Gregora XVI. decretum laudis. Pretože vyučovanie bolo v tom čase prvoradou potrebou, oba mariánske inštitúty sa venovali základným, stredným a obchodným školám, kde vyučovali s cieľom vzdelávať a formovať svojich žiakov vo viere. Aj toto dielo sa úspešne šírilo, v roku 1839 vznikla "pobočka" vo Švajčiarsku, v roku 1849 aj v Amerike.
V otcovi Chaminade sa prebudila túžba založiť aj sieť učiteľských škôl pre kresťanskú výchovu, no nový výbuch revolúcie v roku 1830 mu to znemožnil a tak sa venoval prioritnej práci na vypracovaní Stanov, písal dôležité obežníky o zmluve zasvätenia s Máriou a tiež o mariánskom rehoľnom živote.
Blahoslavený Guillaume-Joseph Chaminade bol veľkým mariánskym ctiteľom. Šíril náuku o duchovnom materstve Panny Márie, o jej nepoškvrnenom počatí, o prostredníctve. Svätá Matka bola preňho vzorom nasledovania Ježiša Krista. "Všetky herézy," hovoril svojim duchovným deťom, "ako nás učí Cirkev, sklonili svoje hlavy pred blahoslavenou Pannou. Herézou, ktorá v súčasnej dobe vládne, je náboženská ľahostajnosť, ktorá vrhá dušu do strnulosti sebectva a chaosu vášní. Pevne veríme, že prekonáme túto herézu tak, ako všetky predošlé."
Sám sa vo svojom každodennom živote riadil Máriiným vzorom. Na konci svojho života zaznamenal: "Ak viera ukazuje, že Boh je naším Bohom, láska dokáže obmäkčiť srdce z kameňa a dať roztopiť srdciam z ľadu."
Posledných desať rokov jeho života bolo obdobím ťažkých skúšok, mal zdravotné problémy, finančné ťažkosti, niektorí učeníci od neho odišli, vznikli nedôvera a nedorozumenia, pri plnení jeho poslania ako zakladateľa sa mu stavali do cesty rôzne prekážky. Ale otec Chaminade, naplnený dôverou v Máriu, verný svojmu svedomiu a Cirkvi, dokázal čeliť týmto ťažkostiam a 22. januára 1850 zomrel v Bordeaux pokojnou smrťou.
Svoj odpočinok našiel na kartuziánskom cintoríne v Bordeaux. V roku 1871 premiestnili jeho pozostatky na veľký štvorcový pozemok, kde mu bol na pamiatku postavený pamätník. Pri tejto príležitosti prehovoril otec Lalanne, prvý marianista: "Počas mojich mladších rokov som bol svedkom jeho života a slov. Potvrdzujem, že som ho nikdy nevidel stráviť ani deň, ani hodinu, niečím, čo by sa priamo netýkalo Boha a blaha duší." Zakrátko začali prichádzať k jeho hrobu tí, ktorí si ho pamätali ako svätého starého kňaza, ale aj takí, ktorí vedeli len to, že je tam pochovaný svätý muž.
V roku 1973 pápež Pavol VI. vyhlásil otca Chaminade za ctihodného, čím sa začal oficiálny krok Cirkvi k jeho blahorečeniu.
V roku 1995 sa uzdravenie Eleny Otero z Buenos Aires, z rakoviny pľúc, skúmalo ako možný zázrak, ktorý sa dá pripísať príhovoru Guillauma-Josepha Chaminade. Po pozitívnom výsledku miestneho vyšetrovania, ktoré viedol mariánsky postulátor kauzy, bola vec postúpená na prešetrenie Vatikánu. Lekárske komisie vyhlásili v januári 1999 jej uzdravenie za "vedecky nevysvetliteľné". Teológovia a biskupi Kongregácie následne preskúmali kauzu. Jednomyseľne hlasovali za vyhlásenie zázraku, toto rozhodnutie schválil pápež Ján Pavol II., ktorý v roku 2000 otca Chaminade blahorečil.
Rachel Baumgartnerovej, študentke strednej školy v St. Louis v štáte Missouri v Spojených štátoch, diagnostikovali v decembri 1998 Askinov nádor, druh sarkómu. Podstúpila urgentnú operáciu na odstránenie nádoru, po ktorej nasledovala chemoterapia a ožarovanie. Bola členkou farnosti Panny Márie Stĺpovej, ktorú založila a viedla mariánska kongregácia, a bola vybraná, aby sa v roku 2000 zúčastnila slávnostného blahorečenia otca Chaminade v Ríme. Začiatkom nasledujúceho roka sa zistilo, že sa jej nádor opäť objavil v kostnej dreni, kvôli čomu podstúpila Rachel transplantáciu kmeňových buniek, ktorá mala vážny negatívny vplyv na jej zdravie. V novembri 2002 sa zistilo, že sa nádor opäť vyvinul medzi jej srdce, pľúca a miechu.
Rachhel Baumgartnerovej bolo povedané, že po takejto transplantácii nikto nikdy neprežil a že jej zostáva už len niekoľko týždňov života. Po roku a pol však nádor (ktorý mal veľkosť menšej futbalovej lopty) prestal rásť a nepoškodil okolité orgány. V roku 2004 známy chirurg nádor odstránil a zistil, že odumrel takmer bez liečby, čo bolo z lekárskeho hľadiska nevysvetliteľné.
Baumgartnerová, už vydatá pod menom Rachel Lozano, to pripísala príhovoru otca Chaminade. Mariánsky farár ich farnosti postúpil túto záležitosť generálnemu predstavenému Spoločnosti Márie, ktorý následne požiadal miestneho biskupa, arcibiskupa zo St. Louis, aby vykonal formálne vyšetrovanie. Vyšetrovanie bolo ukončené v júli 2010 a arcidiecéza a mariáni ho postúpili do Ríma na posúdenie.
Žiadne komentáre: