5.2.26
Svätá Agáta
Meno panny a mučenice svätej Agáty, ktorej sviatok si veriaci pripomínajú 5. februára, pochádza z gréckeho "αγαθή", čo znamená "dobrá, dobrosrdečná", čím sa vyznačovala aj jej povaha. Táto sicílska deva patrí medzi prvomučenice a je patrónkou žien s ochorením prsníkov.
Hrdinská statočnosť, obdivuhodná trpezlivosť a nezlomná vytrvalosť, ktoré svätá Agáta preukázala v tých najhorších mukách, nebola jej prirodzenosťou. Vydržať toľko utrpenia iba ľudskou silou nedokáže žiadny človek, nech by to bol akokoľvek statný muž, nieto slabé, útle dievča. Toto môže spôsobiť iba zázračná Božia milosť.
Presný dátum jej narodenia nie je známy, traduje sa, že sa narodila okolo roku 225. Jej bohatí rodičia si dali na výchove svojej dcéry záležať. Ako zbožní kresťania naučili Agátu milovať Ježiša Krista. Matka jej zvlášť vštepovala do duše: "Agáta, telesná krása je iba klam a márnosť. Iba Božia bázeň je trvalá ozdoba kresťanskej panny."
Agáta, pamätajúc na tieto slová, vyrástla v nádhernú dievčinu. Hoci skromná, tichá a prívetivá dievčina poväčšine sedávala doma, strániac sa hlučného sveta, predsa sa v šírom okolí rozprávali povesti o jej kráse, ale tiež o bohatstve a veľkých cnostiach jej spanilej duše, takže nebolo divné, že sa čoskoro začali hlásiť nápadníci, ktorí krásavicu Agátu, vzdelanú a cnostnú pannu, žiadali o ruku.
Ale hoci s ňou mali vážne úmysly, nepochodili, pre Agátu nemala pozemská láska zmysel, celé svoje srdce už totiž zasľúbila Spasiteľovi, ktorému chcela oddane slúžiť. A ak bude treba, položiť zaňho aj svoj život, čo sa v jej prípade stalo skutočnosťou.
V tom čase prišiel do sicílskeho mesta Catania námestník cisára Decia, Kvintian, aby podľa cisárskeho rozkazu ukrutne postihoval kresťanov, mučil ich a odsudzoval na smrť. Pochádzal z nízkeho rodu a oplýval len veľmi malým majetkom, keď sa však dopočul o vzácnej, spanilej a bohatej panne Agáte, zaumienil si, že ju získa každú cenu. Tento "sobáš z rozumu" by mu potom vyniesol príbuzenský zväzok s poprednými šľachtickými rodmi, čo by preňho rozhodne nebolo na škodu.
"Do kariet" mu hralo aj to, že Agáta bola horlivá kresťanka, vo svojej úradnej moci ju mohol oveľa ľahšie dostať do manželstva či už lichôtkami, alebo hrozbami. Agáta sa dozvedela o jeho zámere a predvídala, že bude musieť podstúpiť ťažký boj. V srdci tušila, že sa nevyhne bolestným mukám a mučeníckej smrti, preto sa začala posilňovať modlitbou: "Všemohúci Bože, ktorý si silný v slabých, vlož silu orla do srdca holubice a daj smelosť môjmu srdcu. Obetujem sa ti so všetkým čo mám a pod tvoju ochranu odovzdávam svoju dušu i telo. Ty, vševedúci Pán, poznáš moju dobrú vôľu, že som pripravená rada zomrieť za svoju vieru a cnosť, ale poznáš aj moju slabosť a nedokonalosť. Pomáhaj mi teda, aby som v posvätnom boji za tvoju česť a slávu, neknísala a neklesala." Agáta v tej chvíli netušila, že pred samotným mučením ju čaká oveľa bolestnejší boj.
Kvintian si dal Agátu predvolať a lichotivými slovami ju chcel presvedčiť, aby odpadla od viery v Krista a poslúchla cisárov rozkaz slúžiť modlám. Počas lichôtok sa v ňom však rozhorela obrovská telesná žiadostivosť a pohľad na krásnu Agátu ho celkom zaslepil. Ctižiadostivosť, lakomstvo a chlipnosť ovládli jeho telo, a keď mu Agáta dôrazne dala najavo, že nemá oňho záujem, snažil sa tváriť, že sa "vlastne nič nestalo", no v mysli mu už napadla lesť, ako si ju získa. Rozkázal, aby cudnú devu zaviedli do vykričaného domu nehanebnice Afrozie, ktorej zároveň sľúbil tučnú odmenu, ak sa jej podarí odvrátiť Agátu od kresťanstva a nakloní ju k modloslužbe.
Myslel si, že v necudnom dome bude udusená jej hanblivosť a rozpália sa v nej vášne zmyselnosti. Dúfal, že takto stratí Agáta nielen svoju vieru, ale aj svoju panenskú čistotu a nebude sa vzpierať jeho žiadostivosti.
Agátu držali v tomto dome celých tridsať dní. Po celú dobu bola nútená počúvať nehanebnosti zhýralých mužov a žien a pozerať sa na ich skutky. Pre cudnú Agátu, ktorej vstúpila do tváre červeň pri každom necudnom slove to musela byť veľmi trpká skúška. Ale Boh ju posilňoval a zotrvala pevne vo svojom odhodlaní zostať čistou nielen v srdci, ale aj vo viere. Žiadne lichôtky, prosby ani hrozby, dokonca ani "názorné ukážky" ju nedokázali odvrátiť od vernosti Ježišovi Kristovi.
Človek je slabý tvor a ešte krehkejšia nádoba. Ani Agáta nebola silná sama od seba. Ale mala odhodlanie zotrvať a dňom i nocou s plačom prosila Boha, aby jej skrátil túto skúšku a radšej jej doprial mučenícku korunu. A vždy, keď jej zvodná Afrozia dohovárala a zvádzala ju k hriechu, odpovedala jej: "Moja viera a čistota stoja na pevnej skale a tou skalou je môj Spasiteľ Kristus. Vaše slová sú iba vetrom, vaše lichôtky len lejakom a vyhrážky povodňami, ktoré ale márne dorážajú na tú skalu."
Afrozia videla a vlastne sa presvedčila, že celá jej námaha je daromná. Zašla za Kvintianom a povedala mu: "Zbav ma uloženej povinnosti zviesť tú kresťanku, lebo skôr by som obmäkčila kameň a ohla železo, než premohla jej zatvrdnutosť." A tak sklamaný vladár predvolal po tridsiatich dňoch Agátu opäť pred súd. Lenže jeho láska sa zmenila na zúrivú nenávisť.
Po zvyčajných súdnych úvodoch slovne zaútočil na Agátu: "Ak si slobodná, vznešená a bohatá, prečo sa nehanbíš žiť ako sprostá otrokyňa?" Agáta mu odvetila, že je Kristova služobnica a slúžiť mu je najväčšou slobodou a najvzácnejšou vznešenosťou. To Kvintiana dopálilo a zúrivo sa rozkričal: "Či my, ktorí ctíme nesmrteľných bohov nie sme slobodní!?"
"Vy ste otrokmi povery. Úctu, ktorá patrí iba jedinému pravému a živému Bohu, preukazujete mŕtvym modlám z dreva a kameňa," povedala Agáta, čím vladára ešte viac roznietila k hnevu. Dal jej teda na výber - nech si sama zvolí, čo chce. Buď obetuje bohom, alebo nech sa pripraví na najhroznejšie mučenie.
"Čudní to bohovia. Chceš azda, aby tvojou ženou bola nejaká Venuša a ty sám sa chceš podobať cudzoložnému Jovišovi?" pýtala sa. Podráždený sudca jej neodpovedal, namiesto toho prikázal sluhom, aby Agátu prefackali. Agáta facky statočne vydržala a znovu sa pýtala: "Považuješ teda moju otázku za urážku? Akých to teda máte bohov, keď sa hanbíte ich napodobniť?" Kvintian v obave zahanbenia pred ľuďmi ju radšej hneď dal odviesť do väzenia, aby tam mala čas "zmeniť názor".
Na druhý deň ju znovu odviedli pre súd a Kvintian sa jej spýtal, ako sa rozhodla. "Moja spása je Kristus, od ktorého neustúpim," odvetila Agáta. "Zapri ho a obetuj bohom, inak ťa dám mučiť tak, že budeš v hrozných bolestiach prosiť o zmilovanie." Ale ani toto vyhrážanie nepomohlo, pretože svätica povedala: "Železo a okovy ma ešte pevnejšie pripútajú ku Kristovi, a oheň ešte viac roznieti moju lásku k nemu. Blízka smrť vzbudí vo mne túžbu po ňom, lebo Boh, môj pomocník a ochranca mi bude tešiteľom."
Jej slová zrejme "prekročili hranice", Kvintian okamžite vydal príkaz, aby Agátu natiahli na škripec, zbičovali ju a aby toho nebolo málo, kati ju mali driapať železnými hrebeňmi a páliť horiacimi pochodňami. Agáta sa mučeniu nevzpierala a vravela: "Som šťastná, akoby som počula radostnú správu, či pozerala na toho, po ktorom túžim a našla veľký poklad. Veď aj pšenica nepríde do sýpky, pokým nie je klas rozšliapaný na humne a zrno očistené od pliev. Tak ani moja duša nemôže vojsť do slávy neba, pokiaľ nebude strýznené moje telo."
Jej obdivuhodná trpezlivosť privádzala Kvintiana do šialenstva. Rozkričal sa: "Táto opovrhnutá otrokyňa sa mi odvažuje vzdorovať? Tak jej teda odrežte prsníky, veď ona ich nikdy nebude potrebovať ku kojeniu!" Agáta zrumenela: "Neľudský ukrutník, nehanbíš sa rezať moje prsia? Či si nepil v detstve materské mlieko? Kojila ťa azda ohyzdná hyena? Ale Boh všemohúci vzkriesi a oslávi moje zohavené telo!"
Ale to už sa kati dali do práce a potom ju nanovo vrhli do žaláru, kde jej nikto nemohol obviazať rany, ani jej dať najesť, či napiť. V noci sa však otvorili dvere žalára, a ku Agáte pristúpil úctyhodný starec. V ruke držal nádobu s hojivým balzamom: "Milá dcéra, prišiel som zahojiť tvoje rany, poslal ma k tebe Spasiteľ." Agáta poďakovala a odvetila, že nepotrebuje ľudský liek, pretože má lekára Krista, ktorý ju môže vyliečiť jedným slovom. Starec jej povedal: "Nuž, v mene nášho Pána Ježiša Krista prikazujem, aby si bola zdravá," a zmizol.
Agáta sa skutočne hneď uzdravila, a dozvedela sa, že onen starec bol svätý Peter. Hneď vzdávala vďaku a keď to videli strážnici, tak sa vydesili, že hneď utiekli. Ostatní väzni jej radili, aby tiež utiekla, ale Agáta sa nechcela pripraviť o mučenícku korunu a zostala v žalári.
Po štyroch dňoch si ju Kvintian dal zasa predvolať a keď videl, že na nej stopy po mučení, bol si istý, že sú to nejaké čary a znovu ju zvádzal k modloslužbe. Agáta však stále trvala na svojom - neodstúpi od Krista, ktorý ju uzdravil. "Rozsypte na zem ostré črepiny a rozžeravené uhlie a dobre ňou po nich váľajte!" prikázal vladár, vidiac, že tvrdou Agátou nepohne. Črepiny rozodierali jej telo, uhlie ju hrozne pálilo, ale aj v týchto bolestiach sa jej od Boha dostalo útechy.
Z ničoho nič sa zem začala otriasať a zrútila sa stena, ktorá pochovala dvoch vladárových popredných dôverníkov. Pohania sa vzbúrili a Kvintian prikázal odniesť polomŕtvu Agátu naspäť do väzenia. Pre strašné muky bola vysilená, vyčerpaním iba pozdvihla ruky do modlitby: "Hospodin, môj Bože, ďakujem ti za všetko. Miloval si ma, posilňoval si ma v mukách, prijmi ma milostivo k sebe." Keď to doriekla, naposledy vydýchla. Kalendár ukazoval dátum 5. február 251. Nábožné ženy v Catanii potom s úctou pochovali Agátine telo.
Kvintian mal po Agátinej smrti v úmysle zhabať celý jej majetok a preto chcel usmrtiť aj jej príbuzných, ale keď sa chystal na tento krok, idúc na koni chcel prebrodiť rieku a utopil sa.
Sláva svätej Agáty sa veľmi rýchlo rozšírila najmä v okolí sopky Etny na Sicílii zvlášť po tom, keď sa veriaci utiekali k jej príhovoru, kedykoľvek sa sopka začala prejavovať. Traduje sa, že hneď rok po smrti svätej Agáty, keď Etna hrozne soptila, vzývali kresťania svätú mučenicu a mesto Catania bolo na jej orodovanie zachránené.
Ďalšia zázračná udalosť sa stala v roku 1634, keď sa na Etne otvoril nový kráter, chrliaci množstvo žeravej lávy, kameňov a dym zo síry. Okolie sopky sa otriasalo pod zemetrasením, vzduchom lietali žeravé kamene, veľa dedín sa premenilo na sutiny a ľudia boli skamenení strachom. Najväčšie nebezpečenstvo zažívali práve obyvatelia Catanie. Aby sa zachránili, vzali závoj svätej Agáty, ktorý uchovávali v hlavnom chráme nad jej hrobkou a kráčali s ním v kajúcom sprievode k sopke, s plačom prosiac sväticu o pomoc. Svätá Agáta im pomohla, na jej príhovor skončilo zemetrasenie, oheň zhasol, a utíšila sa aj sopka. Aj preto sa k tejto svätici utiekajú veriaci v nebezpečenstve požiaru.
Modlitba k svätej Agáte za zdravie mysle, tela a duše
Bože, nebeský Otče, ktorý si povýšil Agátu na dôstojnosť svätosti, prosíme ťa, aby si nám na jej príhovor dal zdravie mysle, tela i duše. Osloboď nás od všetkého, čo nás púta k tejto zemi, a nechaj nášho ducha, podobne ako jej ducha, stúpať do tvojho nebeského kráľovstva. O to ťa prosíme skrze Ježiša Krista, tvojho Syna, nášho Pána, ktorý s tebou žije a kraľuje naveky. Amen.
Žiadne komentáre: