Sviatok mladej rímskej mučenice Prisky, popravenej pre svoju kresťanskú vieru si pripomíname 18.januára.
Legenda o svätej Priske hovorí, že sa narodila v treťom storočí v šľachtickej rodine v Ríme za vlády cisára Klaudia II. Priska bola pravdepodobne kresťankou od narodenia, ale mladé dievča bola počas prenasledovania kresťanov zajatá a predvedená pred pohanský súd.
Sudca sa jej pýtal: "Ty si tá vzácna Rimanka, o ktorej sa hovorí, že si kresťanka?" A trinásťročná Priska prikývla. Sudca ju lákal, aby išla do chrámu Apolóna, že sa tak skráti jej súdne konanie a skôr sa vráti domov k rodičom.
Apolónov chrám bola najveľkolepejšia budova v celom Ríme. So slonovinovými bránami a nádhernými skupinami sôch, intarzovanými mramorovými podlahami a oltármi ozdobenými kvetmi, zlatými trojnožkami dýchajúcimi kadidlo, lampami a krásnymi striebornými vázami, to bolo veľmi odlišné miesto od holých, tmavých jaskýň, v ktorých sa kresťania modlili.
Pred chrámom stáli štyri bronzové voly, uprostred ktorých horel oheň na zlatej trojnožke. Bol to oltár Apolóna, boha slnka, ktorého obrovská zlatá socha v konskom štvorzáprahu stála nad dverami chrámu tesne nad ním. Bol podobou krásneho mladíka s vencom z bobkového listu okolo hlavy, nesúci v ruke luk, ktorým podľa viery pohanov Apolón zostreľoval slnečné lúče na zem.
"Mám ísť k Apolónovi, aby som sa tam dopustila modloslužby? Nie, nebudem obetovať falošným bohom, lebo mojím jediným Bohom je Ježiš Kristus!" odvetila nebojácne mladá Priska, hoci vedela, že si týmito smelými slovami vynáša nad sebou rozsudok smrti.
Sudca od hnevu prudko očervenel a skríkol na vojakov: "Dajte jej štyri facky na líce!" Po tejto bitke ju odviedli do žalára. Uväznená Priska neplakala, ale velebila za toto pokorenie svojho Pána, Ježiša Krista.
Na druhý deň ju opäť predviedli pred sudcu, ale márne, dievčina z obhajoby svojej viery nepopustila a tak ju sudca prikázal zbičovať. Neľútostný katan ju tak prudko šľahal, až jej rozodral šaty. Potom ju znovu sotili do žalára, kde zbičovaná Priska neustále vzdávala chválu Bohu.
Na tretí deň, keď sa ju sudcovi zasa nepodarilo presvedčiť, aby obetovala falošným bohom, prikázal odviesť Prisku do arény, kde bola vydaná napospas nemilosrdným levom. Diváci v aréne čakali na zábavu, namiesto toho sa im však naskytla nevídaná scéna.
Len čo sa k nej lev priblížil, pokorne jej olízal nohy a potom si na nich položil svoju hlavu. Pre krvilačných divákov to bol šok, pre súcitiacich s Priskou však radosť a nahlas volali na jej slávu. Rozsudok nebol vykonaný a rozzúrený sudca prikázal, aby mladé dievča sotili do väzenia, kde ju tri dni nechali hladovať.
Kat po troch dňoch pokračoval v jej mučení na škripci, železnými pazúrmi a ohňom. Ale hoci si dával skutočne na mučení záležať, Prisku sa mu nepodarilo usmrtiť. Vidiac, že mladá Priska toto všetko mučenie trpezlivo a statočne znáša a je nemožné ju prinútiť, aby sa premenila na pohanku, odviedli ju za hradby na popravisko, ktoré sa nachádzalo hneď za Ostiánskou bránou, oblúkom vo veľkom múre, ktorý obklopoval Rím a cez ktorý viedla cesta do mesta Ostia a k moru. Tam ju napokon sťali a až po tom, čo sa do jej hrdla zapichol ostrý meč, začala z nej vytekať jej panenská krv.
Po jej smrti sa stala ďalšia zvláštnosť. Keď Priska zomrela, na oblohe sa objavil veľký orol, ktorý sa vznášal nad Priskiným telom a keď sa niektorý z Rimanov odvážil k nej priblížiť, orol sa na nich zniesol a hrozným škrekom a mávaním krídel. V jeho sivých očiach sa odrážala zúrivosť a pazúry mal také dlhé a ostré, že sa jej zo strachu pred týmto strážcom nikto neodvážil dotknúť.
Orol strážil jej telo vo dne v noci a všetkých odháňal, až kým kresťania, ktorí čakali na vhodnú príležitosť, sa neodvážili vyjsť jednej noci von a odniesli telo svätej Prisky na malý tajný cintorín v rímskych katakombách, kde našla svoj odpočinok.
Masima - Kalendár svätých
0 Komentáre