24.1.26
Svätý František Saleský
Búrlivé roky v Európe po protestantskej reformácii formovali život svätého Františka Saleského, ktorého pamiatku si každoročne pripomíname 24. januára.
František Saleský sa narodil 21. augusta 1567 na zámku Sales do šľachtickej rodiny zo Savojského vojvodstva, ktoré sa dnes nachádza v oblasti Thorens-Glières v Hornom Savojsku vo Francúzsku. Jeho otcom bol François de Sales, pán zo Sales a Novel, a sobášom de Boisy. Jeho matkou bola šľachtičná Françoise de Sionnaz, jediné dieťa významného Melchiora de Sionnaz, pána de Vallières, de la Thuile a de Boisy. Keďže išlo o jednu z najušľachtilejších rodín v Savojsku, Františkov otec bol všeobecne známy ako pán de Boisy.
Pokrstený bol ako František Bonaventura. Tieto mená dostal podľa mien svojich krstných rodičov, Françoisa de la Fléchère a Damoiselle Bonaventure de Chevron-Villette, ktorá bola zároveň jeho ovdovenou starou mamou z matkinej strany. Jeho otec chcel, aby František, prvý zo šiestich synov, navštevoval najlepšie školy a pripravoval sa tak na kariéru sudcu. Preto sa mu dostalo privilegovaného vzdelania v neďalekom meste La Roche-Sur-Foron a vo veku ôsmich rokov na kapucínskom kolégiu v Annecy. Neskôr pokračoval v štúdiu na jezuitskom parížskom kolégiu v Clermonte a potom aj na univerzite v Padove, kde vzorný študent získal dvojitý doktorát z občianskeho a cirkevného práva.
Svätý František Saleský je opisovaný ako inteligentný a pekný, vysoký a dobre stavaný muž s modrosivými očami, trochu rezervovaný a tichý, vítaný hosť v domovoch šľachty, medzi ktorou mal jeho otec kontakty. V duchu už možno videl svojho syna ako úspešného sudcu, ktorému popri boku stojí krásna, bohatá manželka. František sa však na veľké sklamanie svojho otca rozhodol vzdať sľubnej kariéry v prospech kňazstva.
V roku 1586 sa zúčastnil teologickej diskusie o predurčení, "vďaka" ktorej nadobudol presvedčenie, že skončí zatratený v pekle. Táto jeho osobná kríza zúfalstva trvala až do decembra, kedy ho jeho zúfalstvo natoľko oslabilo, že ochorel. Napokon pozbieral zvyšky síl a koncom decembra alebo začiatkom januára zašiel do starej farnosti Saint-Étienne-des-Grès v Paríži, kde sa pred slávnou sochou Panny Márie pomodlil "Memorare" a zasvätil sa jej a rozhodol sa venovať svoj život Bohu sľubom čistoty.
Keď v roku 1592 skončil štúdium v Padove, vykonal púť do Loreta a potom sa vrátil domov do Savojska. Ako najstarší syn a dedič niesol titul Seigneur de Villeroget. V Chambéry bol v senáte prijatý za právnika. Medzitým mu jeho otec zabezpečil rôzne pozície vrátane vymenovania za senátora. A tiež mu vybral bohatú šľachtickú dedičku za nevestu, ale František sa odmietol oženiť a radšej sa sústredil na svoju zvolenú cestu.
Ale v senáte dlho nevydržal. Už o niekoľko dní po svojom prijatí do senátu sa vybral na spiatočnú cestu, počas ktorej sa mu stala zaujímavá príhoda. Keď išiel cez les a rozprával sa so svojím vychovávateľom, ktorý mu robil spoločníka v Chambéry, klesol jeho kôň tak prudko, že hoci bol František výborným jazdcom, spadol z koňa. Toto sa opakovalo trikrát po sebe. Síce necítil bolesti po trojitom páde, ale zakaždým spozoroval, že kord sa mu vytiahol z pošvy, tá sa odopla zo svojho závesu a spolu s kordom dokonale vytvorila podobu kríža, akoby bol ktosi tieto dva predmety naschvál položil do tohto tvaru. František sa nad tým zamyslel, lebo mal vo zvyku starostlivo uvažovať nad všetkým, čímkoľvek by mu azda Boh chcel dať najavo svoju vôľu a svojmu sprievodcovi povedal: "Týmto mi chce Boh snáď oznámiť, že neschvaľuje záväzok, do ktorého som vošiel so svetom; snáď mi chce dať na vedomie, že som povolaný k nasledovaniu kríža. Boh túto príhodu asi dopustil, aby mi pripomenul na moje predsavzatie, že opustím svet a vstúpim do duchovného stavu." A zaumienil si, že nech to stojí, čo to stojí, svoj skutok vykoná.
To sa samozrejme jeho otcovi nepáčilo, a spočiatku odmietol akceptovať, že jeho najstarší syn si vybral kňazstvo. Jeho bratranec, kanonik Ľudovít de Sales, presvedčil ženevského biskupa Clauda de Graniera, aby pre Františka získal miesto prorektora ženevskej katedrálnej kapituly, miesto pod patronátom pápeža. Bol to najvyšší úrad v diecéze a pán de Boisy ustúpil. Po odovzdaní titulu a nástupníckeho práva svojmu mladšiemu bratovi Ľudovítovi bol František v roku 1593 vysvätený za kňaza.
Po vysvätení bol potom ako mladý misionár vyslaný do regiónu Chablais v Savojsku, aby ho znovu získal pre katolícku vieru. František tam počas svojho pobytu hlásal evanjelium jemným a pokorným spôsobom. Neustále prejavoval úctu každému a zostavoval a distribuoval tlačené brožúry vysvetľujúce katolícku vieru tým, ktorí sa buď nemohli, alebo odmietali zúčastniť jeho kázní. Do konca misie v Chablais v roku 1598 bolo približne 15 000 ľudí konvertovaných na katolícku vieru a František si uvedomil, že jemné presviedčanie je kľúčom k evanjelizácii.
V roku 1602 sa František stal ženevským biskupom. Ženeva však v tom čase bola pod kalvínskou kontrolou a neprijímala katolíkov. František teda nasledoval tradíciu predchádzajúcich biskupov a žil 80 kilometrov južne od Ženevy v meste Annecy. Ako biskup trávil čas kázaním, učením a poskytovaním duchovného vedenia osobne aj písomne. Vďaka jeho úsiliu sa jeho diecéza stala známou v celej Európe pre svoju efektívnu organizáciu, horlivé duchovenstvo a dobre vzdelaných laikov.
Postupom času Františkova sláva ako duchovného vodcu a spisovateľa rástla. Ostatní ho nabádali, aby zhromaždil, usporiadal a rozvinul svoje mnohé listy zaoberajúce sa duchovnými témami a aby ich v roku 1609 vydal pod názvom Úvod do zbožného života. V tejto knihe učil, že svätosť, nazývaná aj oddanosť, je možná pre všetkých ľudí: "Skutočná oddanosť spočíva v neustálej, rozhodnej, pohotovej a aktívnej vôli robiť všetko, o čom vieme, že sa Bohu páči."
Neskôr, v roku 1616 vydal tiež majstrovské dielo Traktát o Božej láske, ktoré podrobnejšie opisuje podstatu a pôsobenie Božej lásky a našu ľudskú reakciu. Obe diela sú duchovnou klasikou a dodnes sa tlačia.
V roku 1604, keď František kázal počas pôstneho obdobia v Dijone, stretol nedávno ovdovenú Janu Františku de Chantal, ktorá sa túžila plnšie zasvätiť Bohu. Jeho priateľstvo s Janou Františkou patrilo medzi jedným z najdôležitejších v jeho živote a o šesť rokov neskôr, spoločne založili v roku 1610 Rád Navštívenia Panny Márie, kontemplatívny rád žien zasvätených kontemplatívnej modlitbe.
František Saleský zomrel 28. decembra 1622 vo veku päťdesiatpäť rokov. Okrem vyššie uvedených diel jeho publikované listy, kázne a iné, tvoria dvadsaťšesť zväzkov. Trvalá hodnota a popularita Františkových spisov viedla k jeho vyhláseniu za Učiteľa Cirkvi v roku 1877 a za patróna spisovateľov a novinárov v roku 1923.
Vplyv Františkových spisov je citeľný dodnes. Jeho mnohé diela, najmä Úvod do zbožného života, naďalej používajú ľudia vo všetkých spoločenských vrstvách, ktorí sa chcú priblížiť k Bohu. Jemný a presvedčivý štýl svätého Františka Saleského nám pripomína, že Boh po túži a trpezlivo čaká na našu vlastnú odpoveď.
Žiadne komentáre: