3.2.26
Svätý Blažej
Vo venci cností svätého Blažeja, ktorého si Cirkev každoročne pripomína 3. februára, sa predovšetkým skvela láska k blížnemu. Pre milosrdné srdce a cnostný život bol tento svätec počas svojho života veľmi obľúbený u ľudí, preto sa aj dnes k nemu často obracajú ako k jednému zo štrnástich pomocníkov.
V roku 313 vydali cisári Konštantín a Licinius dvoje prehlásenia, tzv. Milánsky edikt, ktorým kresťanom v Rímskej ríši udelili úplnú náboženskú slobodu, čím sa skončilo prenasledovanie Cirkvi, ktoré zvlášť v posledných desiatich rokoch bolo rozkazom ukrutného Diokleciána neznesiteľné.
Západný cisár Konštantín, podľa svojho prehlásenia teda prial kresťanom, hoci ešte nejaký čas zostal pohanom. Ale to nebránilo tomu, aby v jeho cisárstve nezačala rozkvitať Cirkev. Iné to bolo na Východe, kde vládol Licinius. Tam sa Cirkev stále nemohla tešiť z úplnej slobody.
Bolo to aj preto, že samopašník Licinius neustále strojil proti Konštantínovi zradné úklady a keď bol ním niekoľkokrát porazený, svoju pomstu vykonával na kresťanoch. Vyháňal ich z úradov, dával ich väzniť, búral ich chrámy a rôznymi spôsobmi obmedzoval slobodu biskupov. Podľa jeho príkladu, ale tiež preto, aby sa mu zapáčili, postihovali mnohí vladári v rôznych krajinách veriacich.
V tejto neľahkej dobe žil v meste Sebasta v Ponte, na rozhraní Malého Arménska a Kapadócie biskup Blažej, ktorého veniec cností tvorili najmä pokora a milosrdná láska k blížnym. Vo svojej láske zašiel tak ďaleko, že aby mohol byť čo najviac užitočný trpiacim, začal študovať medicínu. Jeho krajania ho však radšej chceli mať ako lekára a pastiera svojich duší, preto si ho zvolili za biskupa.
.jpg)
Vtedy bol v Sebaste správcom územia pyšný, sebecký a ukrutný Agricolaus. Keď videl, že jeho cisár nešetrí kresťanov, tiež začal veriacich potláčať. Zvlášť ukrutne postihoval biskupov a kresťanských vojakov, ktorí nechceli obetovať modlám.
Svätý Blažej počas tohto prenasledovania utiekol do hôr, kde v jaskyni slúžil Bohu pôstmi a modlitbami. A hoci bol Kristovým pastierom, v divokej lesnej samote zhromaždil okolo seba iné stádo. Pre jeho prostú myseľ a nežné srdce bola láska prvoradou potrebou a keďže nemohol konať dobro ľuďom, konal dobro zvieratám.
Láskyplnými očami skrotil plachú lesnú zver, zaobstarával im potravu, chránil ju pred nepohodou, opatroval ich. Nerozumné zvieratá si naňho rýchlo privykli, a túlili sa k nemu ako k svojmu dobrodincovi. Svätý biskup mal takto v samote príjemné zamestnanie i nevinnú zábavu.
V jeden deň sa les, v ktorom Blažej pustovníčil, rozozvučal poľnicami a pokrikmi lovcov. Vyplašená zver hľadala útočisko pred hlukom v jaskyni svätého pustovníka. Poľovníkom neuniklo, že plašená zver uteká jedným smerom a tak sa vydali po ich stopách, ktoré ich zaviedli k jaskyni, kde našli Blažeja, obkľúčeného vystrašenými zvieratami. Lovci spoznali v pustovníkovi biskupa zo Sebasty a hneď sa pobrali za vladárom, aby ho informovali, čo videli. Ten okamžite vydal príkaz, aby biskupa zajali a predviedli pred súd.
Svätý pustovník sa práve modlil, keď ho prišli zatknúť. V modlitbe uvidel Spasiteľa, ktorý mu hovoril: "Vstaň, lebo mi máš priniesť obeť." Blažej ho počúvol, vyšiel von z jaskyne, kde už stáli sluhovia vladára. Keď mu povedali, že ho volá vladár, neprotestoval, ani nekládol žiadny iný odpor, iba radostne odpovedal: "Vidím, že boh na mňa nezabudol."
Len čo sa však poľovnícki sluhovia spolu s biskupom pohli, zvieratá sa hneď za nimi rozbehli. Sluhovia sa naľakali, ale Blažej im povedal, aby sa nebáli, lebo zver nikomu neublíži a zvieratám prikázal, aby sa vrátili späť do jaskyne. V meste potom odviedli Božieho služobníka do väzenia.
Agricolaus si ho hneď na druhý deň predvolal a lichotivými slovami mu dohováral, aby neokúňal obetovať modlám. Chválil jeho dobročinnú lásku k ľuďom, nežnosť voči nerozumným zvieratám a nádejal sa, že taký múdry muž neodoprie svoju úctu ochranným bohom. Agricolaus sa totiž domnieval, že Blažej preto utiekol do samoty, že kolísal vo svojej kresťanskej viere a bál sa trestu. Lenže narazil, Blažej rozhodne prehlásil: "Ja
obetujem svojmu Pánovi Ježišovi telo a dušu, ale
tvojim modlám nebudem nič obetovať." A dodal, že radšej zomrie, než by mal zradiť svoju vieru.
Touto odpoveďou poštval proti sebe vladára, ktorý hneď prikázal, aby svätca priviazali k stĺpu a mučili ho železnými hrebeňmi. Biskup znášal bolesti pokojne, ale svojmu nespravodlivému sudcovi povedal: "Ukrutník, chceš ma premôcť mukami, ale môj Pán Ježiš Kristus je so mnou a posilňuje ma." vladár zrejme na jeho slová nemal odpoveď, lebo vzápätí nariadil, aby Blažeja odviazali a posadili ho do žalára.
Za odchádzajúcim mučeníkom kráčalo päť bohabojných žien, ktoré s úctou zbierali krv, ktorá stekala z Blažejovho tela na zem. Keď to videli vladárovi sluhovia, hneď ich zajali a predviedli pred vladára s obžalobou, že sú kresťanky. Agricolaus im kázal obetovať modlám, ale keď to tieto ženy odmietli, nakázal, aby ich najprv kruto mučili a potom sťali.
Svätého Blažeja potom ešte trikrát zavolali pred súd, ale keď sa ani raz nedal obmäkčiť, aby obetoval modlám, bol nad ním vyrieknutý rozsudok smrti. Mal byť utopený. Lenže ani toto nevyšlo. Blažej chodil po vode ako po suchej zemi a tí, ktorí ho chceli aj v tejto chvíli prenasledovať, sa utopili. Nakoniec museli biskupa v roku 316 usmrtiť mečom. Jeho telo pochovala kresťanka Elisa na mieste, kde vycedil svoju krv.
Počas križiackej vojny boli ostatky svätého Blažeja prenesené do Európy a úcta k nemu sa šírila po všetkých krajoch, čo sa stalo následkom mnohých divov, ktoré Boh spôsobil na príhovor a k oslave svätého mučeníka. Na počesť svätého Blažeja bolo postavených veľa chrámov a oltárov.
Svätý biskup sa počíta medzi štrnásť svätých pomocníkov, ktorých veriaci vzývajú v rôznych potrebách. Svätého Blažeja zvlášť vzývajú v bolestiach hrdla. Stalo sa tak preto, že keď ho odvádzali z lesnej jaskyne na súd do Sebasty, počas cesty sa k nemu hrnuli ľudia, ktorým hlásal Božie slovo. Cestou na popravisko pristúpila k nemu žena s polomŕtvym chlapcom, ktorému v hrdle uviazla rybia kosť a nijako mu ju nedokázali vytiahnuť. Chlapec sa dusil a ocitol sa na kraji smrti.
Ustrašená, zarmútená a uplakaná matka položila svojho syna pred svätca s prosbou, aby ho uzdravil svojím príhovorom u Boha. Jej dôvera bola odmenená. Svätý Blažej sa nad chlapcom pomodlil, potom položil na chlapca ruky a požehnal ho. Chlapec sa uzdravil.
Na základe tejto udalosti, ale i ďalších zázračných uzdravení, pripisovaných svätému Blažejovi, udeľuje Cirkev každý rok 3. februára takzvané svätoblažejské požehnanie, pri ktorom kňaz drží pri hrdle veriaceho dve, krížom preložené zapálené sviece a modlí sa: "Na príhovor svätého Blažeja nech ťa Pán chráni od každého zla a nech ťa žehná všemohúci Boh Otec, i Syn i Duch Svätý." Dve skrížené sviece symbolizujú spútané ruky väzneného biskupa Blažeja.
Pane a Bože náš, vypočuj svoj ľud, ktorý ti v deň svätého biskupa a mučeníka Blažeja prednáša svoje pokorné prosby: daruj nám pokoj a zdravie a pomáhaj nám tak žiť v časnom živote, aby sme dosiahli večnú spásu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho syna, ktorý je boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.
Žiadne komentáre: