9.3.26
Svätá Františka Rímska
Svätá Františka Rímska, ktorej sviatok si pripomíname 9. marca, si vďaka svojmu výnimočnému úsiliu v prospech chudobných a chorých vyslúžila čestný titul Advocata Urbis (Patrónka mesta).
Žiarivý anjel lásky z vysokej šľachy sa narodila v roku 1384 v bohatej paricijskej rodine a od otca Paula Bussa de Leoni a matky Jacovelly de Bronffedeschi dostala vynikajúce kresťanské vzdelanie. Františka už od útleho veku sprevádzala matku vo všetkých jej zbožných praktikách a neskôr sama často chodila do obľúbeného kostola svojej matky, baziliky Santa Maria Nova, ktorú spravovali benediktínski mnísi z hory Oliveto. Tam začala ako dieťa dostávať duchovné vedenie od otca Antonia di Monte Savello, ktorému sa každú stredu spovedala.
V jedenástich rokoch vyjadrila túžbu zasvätiť sa Bohu sľubom panenstva a tiež sa prejavil jej sklon k rehoľnému životu, keď na odporúčanie svojho duchovného vodcu, aby potvrdila pravosť svojho povolania, začala doma praktizovať askézu, charakteristickú pre niektoré ženské rehoľné rády. Jej otec sa však postavil proti týmito detskými krokmi, pretože ju už sľúbil za manželku Lorenzovi Ponzianimu, bohatému mladíkovi s urodzenou krvou a dobrou povesťou.
Poslušná a mierumilovná Františka poslúchla radu svojho spovedníka a vydala sa Lorenza. Dvanásťročná novomanželka sa usadila v paláci Ponziani, svojom novom domove. Nová rodina ju privítala s radosťou, ale aj Františka aj tak nedokázala skryť smútok z toho, že sa nemôže venovať svojmu povolaniu. Ale veľmi sa spriatelila so svojou švagrinou Vanozzou, manželka Lorenzovho najstaršieho brata, ktorá sa stala jej nerozlučnou spoločníčkou vo všetkých zbožných skutkoch.
Bola nielen zbožná, ale tiež príkladná manželka. Jej manžel si prial, aby na verejnosti vystupovala ako rímska dáma, v nádherných šatách a ozdobená skvostnými šperkami. Ale netušil, že pod drahým odevom nosí hrubú tuniku z obyčajnej látky. Svoj voľný čas trávila v modlitbe a rozjímaní. Jednu miestnosť paláca premenila na oratórium, kde spolu s Vanozzou trávila dlhé hodiny v nočných bdeniach. A hoci sa jej svetskí ľudia posmievali, príbuzní ju považovali za "anjela pokoja".
Františka tri roky po svadbe vážne ochorela a jej choroba trvala rok. A i keď sa príbuzní vydesili, Františka nemala strach, celý svoj život totiž zverila do Božích rúk. Počas tejto skúšky sa jej dvakrát zjavil svätý Alexius. Prvýkrát sa jej pýtal, či sa chce uzdraviť, a druhýkrát jej povedal: "Boh chce, aby si zostala na zemi a oslavovala jeho meno." Potom na ňu položil svoj zlatý plášť a Františka sa uzdravila.
Choroba priviedla svätú k hlbokému premýšľaniu o plánoch Prozreteľnosti a keď sa uzdravila, spolu s Vanozzou sa rozhodla viesť život v súlade s evanjeliom, zriecť sa márnych zábav a ešte viac času než predtým venovať modlitbe a dobročinným skutkom.
Boh jej počas tohto obdobia poslal zvláštneho anjela, aby ju viedol po ceste očisty. Františka ho síce nemohla vidieť, ale on napriek tomu bol po jej boku a prejavoval sa jej jasnými znameniami. Bol nielen jej priateľom a radcom, ale aj bdelým napomínateľom, ktorý ju trestal za najmenšiu chybu. Keď raz Františka z ľudskej úcty nedokázala ukončiť povrchný rozhovor, udrel ju do tváre takou silou, že pľasnutie bolo počuť po celej miestnosti a jeho "odtlačok" zostal niekoľko dní.
Ale bol tu aj diabol, ktorý robil všetko, aby narušil jej život a najmä zabránil jej posväteniu. Pretože Františka vždy prekonávala svoje pokušenia, často neváhal na ňu priamo zaútočiť. Keď sa raz Františka s Vanozzou vracali z Baziliky svätého Petra, rozhodli sa ísť skratkou, lebo už bol pokročilý čas. Došli na breh Tiberu a chceli sa občerstviť. Františka, tlačená neviditeľnou silou spadla do rieky. Vanozza za ňou skočila, aby ju zachránila, ale aj ju strhol prúd rieky. Obe, cítiac smrteľné nebezpečenstvo, sa obrátili k Bohu a zaraz sa ocitli späť na brehu rieky. Boli v bezpečí a zdravé.
Františke sa v roku 1400 narodil prvý syn Ján Battista a vtedy sa rozhodla odložiť časť svojich útrap a zbožných cvičení, aby sa postarala o syna. Jej materská láska sa spájala s pevnosťou dobrej vychovávateľky, keď malý Ján detsky prejavoval svojvoľnosť, tvrdohlavosť a hnev bez toho, aby sa poddala jeho slzám netrpezlivosti. Neskôr bola tiež veľmi dobrou a ideálnou matkou Jána Evangelistu a Agnes.
Františkin anjel jej pomáhal žiť manželský život s láskou a oddanosťou voči manželovi aj deťom. Svoje povinnosti domácej pani si plnila dokonale, chápajúc, že obete, ktoré si vyžadovali každodenné práce, sú súčasťou očisty, potrebnej v tomto živote a tiež pochopila, že sú dôležitejšie ako osobné umŕtvenie. Jej oddanosť bola taká vysoká, že keď v roku 1401 zomrela jej svokra, starší Ponziani jej zveril správu paláca. Mladá Františka preukázala pri plnení tejto zodpovednej úlohy inteligenciu, kompetentnosť a najmä dobrotu.
Prácu mnohých domácich sluhov organizovala tak, aby im zostával čas na plnenie ich náboženských povinností. Starala sa o ich materiálne potreby a povzbudzovala ich k skutočnému kresťanskému životu. Keď niekto ochorel, z Františky sa vždy stala opatrovateľka, matka a sestra. Keď sa ukázalo, že choroba je vážna, nehľadela aký je deň či hodina, aby vyhľadala duchovnú pomoc u kňaza.
Okolo roku 1413 sa zmocnil Ríma mor. Františkinmu svokrovi sa nepáčila jej neutíchajúca štedrosť a zakázal jej rozdávať časti zásob, ktoré si odložil pre rodinu. Františka tak začala hľadať almužnu. Raz, premožená náhlym vnuknutím, išla s Vanozzou do prázdnej palácovej pivnice hľadať pšenicu, ktorá zostala medzi slamou. Starostlivo nazbierali niekoľko kíl obilia. Krátko po tom, čo obe odišli, vošiel do pivnice Lorenzo a na svoje prekvapenie našiel 40 vriec, z ktorých každé obsahovalo 100 kíl zrelej pšenice.
V tom čase sa stal aj iný, podobný zázrak. Františka pozbierala skromné zvyšky vína zo suda, aby ho mohla priniesť chudobným a keď sud vyprázdnila, zázračne sa naplnil novým, ešte lahodnejším vínom.
Tieto udalosti vzbudili u Lorenzovi ešte väčšiu úctu k manželke. Dal jej plnú slobodu venovať svoj čas apoštolským dielam a vymeniť svoje krásne šaty a šperky, ktoré hneď predala, aby dala peniaze chudobným, za jednoduché, nenápadné oblečenie.
Františku čakalo ešte mnoho skúšok. Politická situácia Talianska a kríza, prameniaca z Veľkej západnej schizmy, jej priniesli veľa utrpenia. Rím sa rozdelil na dve skupiny, ktoré proti sebe viedli krvavú vojnu. Na strane pápeža boli Orsiniovci, ku ktorým patril aj Lorenzo. Na druhej strane boli podporovatelia neapolského kráľa Ladislaua Durazza, ktorý trikrát vpadol do Ríma. Lorenzo bol počas prvej invázie ťažko zranený a uzdravil sa vďaka viere a oddanosti svojej manželky. Počas druhej invázie v roku 1410 nepriateľské vojská vyplienili palác Ponziani, skonfiškovali ich majetok a Františka sa stala svedkom toho, ako boli jej manžel a syn Ján poslaní do exilu.
Rím bol v rokoch 1413 a 1414 vyplienený a zrovnaný s ruinami. Aby toho nebolo málo, rozšíril sa mor, ktorý celú situáciu ešte zhoršil. Františka premenila palác na nemocnicu a sama sa starala o obete hroznej choroby. Bola anjelom lásky v meste, sužovanom nešťastím. Moru sa nevyhla ani jej rodina. V roku 1413 zomrel jej najmladší syn Evangelista a sestra Agnes ho nasledovala v roku 1414. Choroba zaútočila aj na samotnú Františku, ale zázračne sa vyliečila.
V roku 1413 sa jej zjavil jej nedávno zosnulý syn s mladým mužom po boku, takmer rovnakej výšky, ale neporovnateľne krajší. "Si to naozaj ty, drahý synček?" pýtala sa. Odpovedal jej, že je v nebi s nádherným archanjelom, ktorého jej Boh poslal, aby jej pomohol na jej pozemskej ceste. "Vo dne i v noci ho budeš vidieť po svojom boku a on ti bude vo všetkom pomáhať," dodal.
Nebeský duch vyžaroval také svetlo, že Františka mohla v noci čítať, alebo pracovať ako za denného svetla. A keď musela vyjsť v noci von, osvetľoval jej cestu. Vo svetle tohto archanjela mohla tiež vidieť najintímnejšie myšlienky v srdciach ľudí, okrem toho bola obdarená darom rozlišovania duchov a rady, ktorými obracala hriešnikov a zablúdených nasmerovala na správnu cestu.
Boh jej dal milosť mnohých ďalších vízií, z ktorých najpôsobivejšie boli tie pekelné. Detailne videla muky, ktorými trestali odsúdených podľa hriechov, ktoré spáchali. Pozorovala hierarchickú organizáciu diablov a ich jednotlivé funkcie v diele zatracovania duší. Lucifer je kráľ pýchy a vodca všetkých. Dokonca videla, ako skutky cnosti, ktoré praktizujú dobré duše, trápia tieto úbohé stvorenia a maria ich pozemské činy.
Smrťou kráľa Ladislausa bol v Ríme obnovený mier a Lorenzo s Battistom sa vrátili z exilu. Rodina získala späť svoj nespravodlivo skonfiškovaný majetok. Františka modlitbami a vnuknutými slovami presvedčila manžela, aby sa zmieril so svojimi nepriateľmi a obrátil sa k dokonalému životu. Keď sa jej syn oženil, zverila svojej neveste, ktorú obrátila na vieru, správu paláca, aby sa celkom mohla venovať charitatívnym dielam a apoštolátu.
Od Lorenza mala slobodu založiť združenie svetských rehoľníkov, ale pod podmienkou, že naďalej bude žiť v paláci a povedie ho po ceste svätosti. Pod vedením svojho duchovného vodcu založila spoločnosť Obláti Márie, podľa vzoru benediktínov z Olivovej hory.
15. augusta 1425 sa Františka a ďalších deväť žien obetovali Bohu a Panne Márii, ale bez zloženia slávnostných sľubov. O niekoľko rokov neskôr dostala Františka vnuknutie premeniť túto spoločnosť na rehoľnú kongregáciu. Získala budovu Tor de‘ Specchi a v marci v roku 1433 sa desať oblátov Márie oblieklo do rúch a začali žiť v dome spoločným životom.
V júli toho istého roku založil pápež Eugen IV. Kongregáciu oblátov Márie, ktorá sa neskôr zmenila na Kongregáciu oblátov svätej Františky Rímskej. Bola to na svoju dobu nová a originálna inštitúcia: ľudia, ktorí boli rehoľníci bez sľubov alebo klauzúry a žili prísnym životom oddaným skutočnému sociálnemu apoštolátu.
Františku obmedzoval manželský život, a svoju túžbu stať sa rehoľníčkou si mohla naplniť až po smrti Lorenza v roku 1436. Do kongregácie, ktorú založila, vstúpila ako postulantka, ale kapitula komunity a jej duchovný vodca ju zaviazali prijať úrady predstavenej a zakladateľky.
V kláštore žila iba tri roky, pretože v roku 1440 sa musela vrátiť do paláca Ponziani, aby sa starala o svojho ťažko chorého syna. Vtedy dostala akútny zápal pohrudnice a zostala v paláci, lebo už nemala silu odísť. Cítila, že sa blíži koniec jej pozemskej púte. Jeden týždeň veľmi trpela, ale našla v sebe sily, aby dala svojim duchovným dcéram posledné rady a rozlúčila sa s nimi.
9. marca sa po tom, čo sa za seba a tiež v mene celej komunity poďakovala svojmu duchovnému vodcovi, otcovi Giovannimu, vyjadrila túžbu pomodliť sa vešpery z Ofícia Preblahoslavenej Panny Márie. Oči sa jej rozžiarili a povedala, že vidí otvorené nebo a anjelov, ako si ju prichádzajú vyzdvihnúť. Potom, s úsmevom na tvári odišla jej duša zo zeme.
Ó svätá Františka, prosíme ťa, oroduj za nás, aby sme vedeli s láskou pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Nauč nás byť trpezlivými v skúškach a vernými vo viere, aby sme boli inšpiráciou pre druhých. Amen.
Žiadne komentáre: