4.3.26
Svätý Kazimír
Svätý Kazimír, ktorého sviatok každoročne slávime 4. marca, múdro kládol v spoločnosti, oddanej nespútaným rozkošiam, Božiu slávu na prvé miesto. Napriek všemožným lákadlám zostal neochvejný vo viere a horlivý pre dobro svojich poddaných.
Kazimír sa narodil 3. októbra 1458 na poľskom hrade Wawel neďaleko Krakova, poľskému kráľovi a litovskému veľkovojvodovi Kazimírovi IV. a arcivojvodkyni Alžbete, dcére Alberta II. Habsburského, rímskeho kráľa a panovníka Rakúska, Uhorska a Čiech ako tretie z trinástich detí.
Traduje sa, že matka svoje deti ešte v kolíske pripravovala na európske tróny, aj preto dostal Kazimír, rovnako ako jeho súrodenci, vynikajúcu výchovu. Alžbeta považovala každého syna za budúceho panovníka a každú dcéru za budúcu kráľovnú a tak nešetrila úsilím pri výchove svojich detí. Bola síce zbožná, ale i tak ich vychovávala pre dvor a diplomatický život, a nie pre svätosť. Kazimír však od útleho veku chápal, že by mal byť svätý aj ako knieža, čo znamenalo byť verný Božím zámerom.
Krakovský dvor nijako nezaostával svojím prepychom a kultivovanosťou za ostatnými dvormi vtedajšej doby. Stoly sa prehýbali pod hostinami s lahôdkami, ktoré trvali aj niekoľko dní. Spoločenskému životu sa nevyhýbal ani Kazimír, bol si dobre vedomý svojich povinností kniežaťa. Ale hoci bol k hosťom milý a zabával sa s nimi, len čo sa naskytla vhodná príležitosť, potichu sa vyparil.
Nikto z hostí netušil, že pod svojím drahocenným rúchom nosí vlasovú košeľu a nevyhýba sa ani ďalším praktikám umŕtvovania. Pre svoju diskrétnosť v týchto náboženských praktikách si neskôr vyslúžil titul "stelesnenie tichej oddanosti".
Na dvore vynikala aj jeho štedrosť voči chudobným, vdovám, pútnikom, neobchádzal ani väzňov či starších ľudí, Kazimír sa neobmedzil iba na dávanie svojho majetku, ale svoj čas venoval pre dobro iných.
Ešte štedrejší bol v duchovných skutkoch: múdro, láskavo a trpezlivo napomínal príbuzných - vrátane svojho otca - keď videl, že niečo nie je v súlade s pravdou, či chýba najväčšia dokonalosť. Veľmi ochotne odpúšťal priestupky a modlil sa nielen za svojich najbližších, ale tiež za svojich poddaných, ktorých túžil vidieť na správnej ceste a horlivých vo viere.
Životopisci zdôrazňujú jeho mimoriadnu čistotu, ktorá žiarila do takej miery, že jeho jeden z jeho učiteľov Bonaccorsi nazval "zbožštenou mladosťou". Kazimír mal jeden cieľ - telom i dušou praktizovať túto cnosť, aj preto nikdy nenechal ovplyvniť svoje srdce žiadnou svetskou náklonnosťou, vždy zostával bdelý, aby ho nič nepoškvrnilo.
Zdrojom týchto cností bol ukrižovaný Ježiš, o ktorého umučení často rozjímal a tiež Panna Mária, ktorej zasvätil celý svoj život. Či sa Kazimír nachádzal v Krakove, alebo vo Vilniuse, verejne konal krížovú cestu. Táto pobožnosť, ktorá sa vtedy formovala, sa hlboko dotýkala jeho duše. Rozjímania roznietili jeho lásku ku krížu a obeti, a podnietili jeho túžbu obetovať svoj život za Ježiša Krista, ktorý sa z lásky k ľuďom nechal ukrižovať.
Rovnako čarovné boli preňho liturgické obrady, nikdy nepremeškal príležitosť zúčastniť sa na svätej omši. Neraz sa stalo, že ho na kráľovskom dvore nikde nevedeli nájsť, to bol Kazimír určite v nejakom kostole, pohrúžený do modlitby. Miloval kostoly a keď sa stalo, že niektorý našiel zatvorený, neváhal sa modliť pri jeho bráne.
Často ho bolo vidieť kľačať aj v modlitbe k Panne Márii. Traduje sa, že sa denne modlil hymnus Nech moja duša každý deň spieva chválospevy Márii a šíril ho medzi svojimi poddanými. Nádherná čistota Matky Božej ho zvlášť priťahovala. Prosil ju o dar múdrosti, o cnosť spravodlivosti v riadení a o ducha bdelosti, aby sa vyhol padnutiu ako Šalamún.
V roku 1481 sa jeho otec musel presťahovať do Litvy a Kazimír zostal regentom v Krakove. Dva roky spravoval Poľsko a robil to veľmi dobre; v krátkom čase stabilizoval kráľovskú pokladnicu, znížil zbytočné výdavky a prepustil špekulantov. Týmto spôsobom oslobodil kráľovské majetky od pôžičiek.
Rozhodný a mierny mladý Kazimír sa snažil udržiavať svoje dobré správanie aj v rokovaniach štátu medzi svojimi vazalmi, vo všetkom, aj v tom najmenšom, videl dotyk Božej slávy. Jeho stálosť a neochvejnosť pri presadzovaní záujmov kráľovstva mu však nebránila nájsť si čas aj na starostlivosť o ľudí z najbližšieho okolia, ako je to vidieť z listu, napísanom 1. februára 1481 šľachtickým vodcom mesta Braslava: "Veľmi by som chcel, nielen zo spravodlivosti, ktorú si vysokom vážim a snažím sa rešpektovať, uspokojiť vás, čo si zvláštnym spôsobom želám."
Pretože Poľsko bolo katolíckou krajinou, Kazimír, ako knieža-regent, cítil potrebu vynaložiť všetko úsilie na upevnenie vzťahov s Rímom, ktorú jeho otec trochu zanedbával.
Ťarcha zodpovednosti, veľké pracovné zaťaženie počas rokov na čele poľskej vlády, a tiež neustále poníženie si vybrali u svätého svoju daň, preto sa na jar 1483 utiahol do Litvy, aby tam znovu nabral potrebné sily. Ale ani tam nezaháľal, v jeho životopise sa dočítame o jeho osobitnej starostlivosti o najnúdznejších a tiež o štedrosti, ktorou zahŕňal kláštory a kostoly. Neúnavne sa snažil uctiť si a slúžiť nášmu Pánovi, Kráľovi kráľov, prostredníctvom dôstojného chrámu a bohatých liturgických predmetov.
Posledný polrok svojho života strávil medzi Vilniusom a Trakai, kde pomáhal otcovi v úrade kancelára Litovského štátu a šíril vieru medzi ľudom. Jeho podlomené zdravie však bolo priveľmi slabé, aby čelilo zhubnej forme tuberkulózy, ktorá mu brala zvyšky síl. Dvadsaťpäťročný Kazimír si zachoval svoju panenskú čistotu, i keď jeho matka stále dúfala, že ho uvidí ženatého s dcérou cisára Fridricha III. Stále nechápala, že Boh mal s jej synom iné plány.
4. marca 1484 odovzdal Kazimír svoju dušu Bohu. Jeho telo pochovali do kráľovskej hrobky vo Vilniuskej katedrále a napriek vlhkosti interiéru bolo o 120 rokov neskôr, v roku 1604, nájdené celé a neporušené. Svedkovia, ktorí boli prítomní na exhumácii vraveli, že z tela vyžarovala príjemná vôňa a neporušené bolo aj jeho oblečenie. Svätý Kazimír mal na hrudi kópiu mariánskej hymny, ktorú sa denne modlil: "Omni die dic Mariæ".
Svätý Kazimír je známy ako láskavý a dobrotivý priateľ chudobných a tiež ako ochranca Litvy a Poľska. V časoch, keď Litva prechádzala ako národ ťažkými obdobiami, mladý a svätý knieža vždy poskytoval pomoc svojim krajanom. Oddanosť k nemu bola mocným nástrojom v rukách jezuitov na ochranu katolíckej viery, keď bola napadnutá protestantskou propagandou. Synov svätého Ignáca priťahovala jeho ušľachtilá povaha a sila jeho viery a nabádali Litovčanov, aby zostali verní učeniu Cirkvi a napodobňovali svätého Kazimíra. Odvtedy sa oddanosť k nemu šírila nielen v Litve a Poľsku, ale po celom svete, keďže na jeho počesť vznikali kostoly, pod jeho ochranu boli zverené bratstvá a tisíce novorodencov dostávali jeho meno.
Chválospevy mladému kniežaťu boli dokonca vyryté na zvonoch, akoby sa zázraky jeho svätosti ozývali. „ Casimire, terris mire, cœlis mirabilior – Kazimír, obdivuhodný na zemi a ešte obdivuhodnejší v nebi," je nápis na zvone kostola v Kraziai.
Jeho príkladný život hlboko poznačil jeho súčasníkov a práve z Vilniusu pochádzala žiadosť o jeho kanonizáciu. Keďže Lev X. zistil, že jeho život bol neustálym svedectvom o Božej prítomnosti medzi ľuďmi, v roku 1521 ho povýšil na oltárnu česť. Urban VIII. zveril Litvu jeho ochrane a pre Kazimírovu hrdinskú čistotu a vytrvalosť na priamej ceste ho Pius XII. vyhlásil v roku 1948 za "patróna litovskej mládeže v krajine aj mimo nej".
Svätý Kazimír, ktorý nebol nikdy korunovaný za kráľa, keďže zomrel v mladosti, si takto zaslúžil korunu slávy v nebi.
Bože, ktorý si svätého Kazimíra, mládenca uprostred lahôd a rozkoší dvorského života zachoval v anjelskej čistote, dopraj nám milosť, aby sme si uprostred svetského prúdu vždy zachovávali čistú a neporušenú myseľ. Amen.
Žiadne komentáre: